RASLAVICE. Vymeniť počítače a kancelárie počas bežného pracovného dňa za slnkom zaliate futbalové ihrisko? Tomu sa povie ponuka, ktorá sa neodmieta. A neodmietlo ju ani osem futbalových družstiev, ktoré vyskladali zamestnanci rôznych firiem z celého východného Slovenska.
V spolupráci s vydavateľstvom Petit Press, ktoré prevzalo nad organizáciou jedinečného futbalového turnaja patronát, sa nadšenci futbalových zápolení zišli na ihrisku v Raslaviciach. A že išlo o dokonalý teambuilding, o tom svedčila nielen vysoká úroveň kvality a športového správania na trávniku, ale aj vynikajúca atmosféra mimo neho. Víťazstvo nakoniec ostalo na domácej pôde. A že východniarky patria k najkrajším ženám, dosvedčili aj pri futbalovej lopte. Zakopali si do nej hneď dve dámy. V rámci Slovenska sa tak stali historicky prvou ozdobou i posilou aktuálneho tretieho ročníka Ligy zamestnancov.
Autor myšlienky: Dali sme dva góly jednou ranou
Liga majstrov je projektom, ktorý vzišiel z dielne jedného z najväčších a najetablovanejších vydavateľstiev na Slovensku Petit Press. Nositeľom myšlienky je obchodný riaditeľ divízie týždenníkov MY Štefan Korman. Ako zapálený športovec tak našiel cestu, ktorá by spojila príjemné s užitočným. „Rozhodli sme sa našich klientov a partnerov osloviť aj inou formou, a to v rámci ďalších teambuldingových aktivít pre zamestnancov. Aj takto môže pokračovať naša spolupráca – my im na to vieme vytvoriť priestor na teambuilding pre ich zamestnancov a oni inzerujú v našej spoločnosti, kde získavajú v našom vydavateľstve svoj mediálny priestor. Takto sme dali dva góly jednou ranou,“ vysvetlil myšlienku Ligy zamestnancov Štefan Korman.
Tento rok ide už o tretí ročník akcie, avšak na východe to bola premiéra.A o jej hostiteľskú pôdu sa postarali Raslavice v Bardejovskom okrese. Ako sme sa dozvedeli, pôvodný zámer bola organizácia podujatia v Pečovskej Novej Vsi (okres Sabinov), ale nakoniec sa okolnosti vyvinuli tak, že hráči sa z regiónu Hornej Torysy dostali na Horný Šariš.
„Na východe sme prvýkrát a som rád, že pán starosta Raslavíc Marek Rakoš nám pomohol vytvoriť podmienky tak, že sme to dali dokopy na poslednú chvíľu – v pondelok sme tu boli na kontrole a dnes, vo štvrtok, sa tu už hrá.“
A zahrať si prišlo celkovo osem tímov – z Košíc, Lipian, Raslavíc, Prešova a Popradu, teda z ôsmich rôznych firiem. V rámci celého Slovenska je to pritom celkovo vyše 70 firiem.
Ceny sú skutočne exkluzívne
Z regionálnych kôl postupujú víťazi na celoslovenský turnaj. A tam sa hrá o ceny už naozaj lukratívne.
„Víťazné mužstvo dostane letecký zájazd podľa výberu na Premier League do Španielska, Francúzska alebo Talianska, pričom naša spoločnosť uhradí letenky, vstupenky, ubytovanie. Ide o taký trojdňový výlet. Ďalšia cena bude v Podhájskej, kde je pripravený relaxačný pobyt, a treťou sú kačacie husacie hody v Slovenskom Grobe. A všetci hráči dostanú vstupenku na zápas reprezentácie Slovenska v Lige národov,“ vymenoval Korman. Mimochodom, koncept projektu je tak zaujímavý, že po ňom siahli už aj kolegovia v českej sieti Deník. Petit Press v rámci trvania projektu zatiaľ vlastné družstvo nevyskladal. Dôvody sú jednoduché. „Tím sme už aj chceli postaviť, ale máme tak veľký záujem zo strany firiem, že pre nás neostal priestor,“ prezradil s úsmevom obchodný riaditeľ.
Futbalom naša obec žije, hovorí starosta Raslavíc
Napriek tomu, že Raslavice boli „až“ na druhom mieste vo výbere hostiteľského miesta, dostalo sa im zo strany hostí len pochvalných a ďakovných slov. Výber bol teda nepochybne ten správny. „Najprv nás oslovili ako firmu. A ja osobne sa už dlhodobo venujem podpore športu v Raslaviciach, taktiež sponzorujem aj našu 3. ligu. A keďže máme vo firme veľa chlapcov z futbalu, tak sme si povedali – poďme, vyskúšajme,“ vysvetlil starosta Raslavíc Marek Rakoš, ktorý je zároveň majiteľom známej miestnej firmy Rakystav. Na ponuku byť hostiteľskou obcou sa vraj nedalo povedať nie.
„Naše priestory sú obecné a myslím si, že na celkom slušnej úrovni. Usporiadateľom sa to páčilo, a tak sme sa potešili ich záujmu. My stále, keď niečo robíme, tak chcem, aby to bolo na dobrej úrovni. A keď sa to vybralo, tak sa to asi páči. Sme radi, že sme mohli v rámci toho pri usporiadaní pomôcť.“ Raslavice momentálne hrajú futbal v tretej lige. A podľa starostu robia všetko pre to, aby mohli tomuto športu dať plnú podporu. „Futbal je jedna oblasť, kde to výrazne držíme. Máme školu, ktorá ide otvárať športové triedy, lebo na futbal máme v obci veľmi dobré podmienky. Na čele školy máme riaditeľa, ktorý má vzťah k športu, podporuje ho. Máme tu veľký bazén, veľké športoviská, telocvičňu, lezeckú stenu. Tá škola je akoby nadstavba. V samotnom futbale sa snažíme robiť maximum – máme mladších žiakov, starších, dorastencov. V Raslaviciach funguje šesť aktívnych mužstiev, ktoré za nás hrajú, za obec. To je dokopy okolo 100 reálnych členov, ktorí sa aktívne zapájajú,“ opísal starosta obce.
Aj do športu, aj do kultúry
Raslavice sú však na Slovensku známe ako jedna z najvýraznejších folklórnych obcí. Je možné im dať aj prívlastok obec futbalová? „Ako náš súbor Raslavičan, tak aj futbal mal už svoje 90. výročie od vzniku. Asi sa v Raslaviciach súčasne venovali aj športu, aj folklóru a my máme to šťastie, že to môžeme budovať a posúvať. Je to len na nás, ako to podporujeme, preferujeme. Chceme to brať ako bežnú súčasť práce s deťmi, mládežníkmi a tešíme sa, keď v tomto smere máme veľa detí. Investovali sme aj veľa do kultúry, podporujeme. Aj šport, aj kultúru,“ vysvetlil Rakoš.
Mimochodom, v zákulisí sme sa dozvedeli, že vraj akosi prirodzene platí, že kto pracuje v Rakystave, ten je aj vo futbalovom družstve Raslavíc. Je to pravda? Vyberajú sa zamestnanci podľa vzťahu k lopte? „Keď mám voľné miesto a potrebujem ho obsadiť a mám chlapca vo futbale, ktorý tu je, poznám ho a vidím, ako sa správa, ako funguje, tak prečo mu nedať šancu? Radšej niekomu takému, koho aspoň trochu poznám,“ nepriamo potvrdil starosta a majiteľ firmy v jednej osobe. Zdôraznil však, že to, samozrejme, nie je podmienka. Ale vraj sa dá spoľahlivý zamestnanec nájsť aj vďaka pozorovaniu jeho športového správania.
Dve ozdoby nežného pohlavia priamo na ihrisku
V húfe mužov počas akčných zápasov doslova zažiarili a boli neprehliadnuteľné dve šarmantné dámy. Ako sa tie dostali do futbalových dresov, a vôbec, na futbalový turnaj?
„Po tom, čo prešla korona, sme chceli stlmiť tím a tým, že sme nemali na výber, lebo máme v kolektíve len mužov, tak nám neostávalo iné ako sa k nim pripojiť. Je nám veľkou cťou, že my, dve ženy, môžeme v celej tejto lige reprezentovať nežnejšie pohlavie,“ zhodli sa úsmevom Eva Timurová a Gabriela Eliášová z firmy Unique People z Košíc. Gabika si vraj niekedy futbal aj aktívnejšie zahrala, Evka nie.
„Tréningy sme s chlapcami pred týmto turnajom mali, aj v minulosti sme sa zúčastnili futbalového turnaja v Košiciach, kde musela byť na ihrisku jedna žena. A tak sme si to už odskúšali,“ zaspomínala si Evka. Ako zdôraznila, „keď ste celý deň v práci za počítačom, tak je fajn to takto vyvážiť i takýmto športovým výkonom“.
Bolo treba veľmi kolegov na toto podujatie presviedčať?
„Všetci išli s plnou parou do toho, nebolo na výber. Viete, ženy zavelia a chlapi idú,“ zasmiala sa Evka. Otázne však je, ako na ihrisku chlapi reagujú, keď im zrazu prídu do zorného poľa ako súper dve ženy. „Sú k nám milí, nie je to taký súboj, do akých by šli s chlapmi. Tak sme si povedali, že to by mohla byť výhoda pre náš tím. Chlapi sa zvyčajne zľaknú a sú zaskočení, keď prídeme na ihrisko.“
Využijú niekedy aj rafinované ženské zbrane?
„To nebolo zatiaľ potrebné, ale ak by bolo potrebné, vytasíme aj väčšie zbrane,“ zasmiali sa Evka s Gabikou.
A aké bolo heslo týchto dvoch sympatických usmievavých žien?
„Nie je dôležité vyhrať, ale dobre pri tom vyzerať!“
Niekto musel aj variť, nemohli všetci hrať
Zakopať si spoza hrncov prišli zamestnanci prešovskej reštaurácie Al Dante.
„Hralo sa super, škoda, že výsledok nebol lepší. Ale vzhľadom na to, že ako kolegovia sme sa prvýkrát zišli na ihrisku, zahrali, stretli, porozprávali, zajedli, tak je to spokojnosť,“ hodnotil Braňo Marcin, ekonóm z Al Dante.
Bolo ťažké vyberať hráčov, alebo naopak, cítili pretlak záujmu?
„U nás skôr naopak. Ako reštaurácia musíme zabezpečiť prevádzku, nemôžeme cez deň zatvoriť. Preto to bolo skôr opačne. Všetci chceli ísť, doslova bol nutný výber, kto bude pracovať a kto pôjde zahrať.“
Či sa teda o rok zostava bude meniť, o tom vraj rozhodne šéf.
„Či tí, čo tu boli dnes, si to nanovo zaslúžia,“ prezradil s úsmevom. Pochvaľoval si, že turnaj bol v rámci ducha fair play a vládla počas celého jeho trvania priateľská atmosféra. A navyše, nik sa nezranil, všetci šli domov živí a zdraví. Teda, domov?
Nechystali sa vracať ku pracujúcim kolegom?
„Ale áno, už nám niečo navarili, už nás čakajú,“ prezradil s úsmevom Marcin.
Zamakáme a o rok sme nazad silnejší, sľúbili Košice
Medzi prvými šiel domov aj kolektív Unique People, ktorý mal práve medzi sebou dve hráčky. Na nálade to však ani náhodou neubralo.
„Ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť tejto Ligy zamestnancov, že sme sa mohli zúčastniť. Máme tu aj sesterskú spoločnosť Promiseo, s nimi sme mali aj prípravné zápasy pred turnajom, tak spoločne navzájom. A treba povedať, že sme potešení, aký profesionálny prístup bol i zo strany organizátorov, i zo strany hráčov. Bolo to zaujímavé sa po korone stretnúť aj s ďalšími kolegami. Prehrali sme síce všetky západy, prvé dva dosť tesne, ale vieme, na čom treba pracovať, trénovať a na budúci rok prídeme silnejší,“ sľúbila Evka Timurová.
Berieme druhé miesto. Na prvom je práca
Nie každý prišiel po víťazstvo. Príkladom boli muži z prešovskej firmy Lear.
„Užívame si počasie, ďakujeme organizátorom za podujatie. Naším cieľom bolo, aby sme skončili druhí. Nemáme čas ísť potom z práce do Španielska či Talianska. Prišli sme si zahrať, chceme byť druhí a dáme si guľáš,“ vtipne vysvetľoval Peter Janočko, projektový inžinier.
Takže po prvom mieste tvrdo nepôjdu?
„Na prvom mieste je firma. Nie je čas ísť nikam inam,“ potvrdil. Vyskladať tím nebolo náročné.
„Chlapci chceli ísť, nemuseli sme nikoho presviedčať, bavia sa a to je na tom to super,“ konštatoval Peter.
Chlapci sa v konečnom umiestnení sekli len o jedno miesto – odniesli si do Prešova nie druhé, ale tretie miesto. Na medailovom stupienku však zotrvali.
Atmosféra pokojná, hodnotili rozhodcovia
Na rozhodcovské posty sa postavila štvorica v zložení Sebastian Prešinský, Nikolas Mikluš, Martin Uhrík a Štefan Korman mladší. Aj laickým okom sa zdalo, že atmosféra je pomerne pokojná.
Ako to však videli fundovaní odborníci?
„Naozaj. Je to tu kľudné, priateľské,“ zhodli sa. A to tajomstvo aj vzápätí prezradili.
„Závisí to od toho, že sú kvalitní rozhodcovia. Boja sa nás,“ vtipkovali mladí muži. Viackrát však zdôraznili, že je to pre nich pískanie, pri takejto pokojnej atmosfére, príjemnejšie. „Iné zápasy nie sú také kľudné. A bodaj by boli,“ zaželali si.
Promiseo: Len percento futbalové, zvyšok amatérski futbalisti
„Mali sme aj problém vyskladať tím, lebo u nás je viac žien ako chlapov, ale nakoniec sa podarilo,“ tešil sa Matúš Skiveš, SEO špecialista a dátový analytik z firmy Promiseo. Ako hodnotil, turnaj bol zaujímavý.
„Prvý zápas na nás nabehli domáci, vyplašili nás, mali čerstvé sily a my sme docestovali z ďalekých Košíc, takže nás trošku nohy neposlúchali. Druhý zápas bol vyrovnanejší, ale vypadla nám koncovka a pri treťom sa už podpísala únava. No myslím si, že to bolo dobré, vzhľadom na to, že sme marketingová agentúra, tak sme behali, čo sme mohli, a sme spokojní s celým týmto turnajom,“ konštatoval. Nejaké tie zápasy si už ako kolegovci odohrali, ale bolo by vraj treba viac tréningu. Lebo, ako sme sa dozvedeli, u nich je to pomer celkom zaujímavý.
„Jedno percento hráčov je futbalové a zvyšok sú amatérski futbalisti,“ prezradil Matúš so smiechom.
Nie premiéra, ale zohratá banda. Tá prišla z Whirpoolu
Opačne to bolo v prípade firmy Whirpool z Popradu.
„Sme partia už dlhšie roky pokope a chodíme hrávať po turnajoch. Boli sme na turnaji v Žiline, v Martine. Každý rok sme mali organizovaný pán riaditeľom podnikový turnaj, kde si chalani zahrali. Vybrali sme teraz asi to najlepšie, čo máme, sme tu asi v najsilnejšej zostave,“ konštatoval Patrik Buc, team leader z firmy Whirpool.
Podstatné je aj to, že u nich nerozhoduje fyzický vek, ale vek ducha.
„Naša partia už robí nejaký ten rok vo Whirpoole, keďže sme už staršia generácia – 35 a vyššie. A máme i takých, ktorí ťahajú k 50, no výkonnostne sa cítia ako mladí chlapci. Myslím, že sme naozaj dobrá zostava,“ zhodnotil Patrik.
V treťom zápase narazili na domácich.
„Je to veľmi silný tím, vidno, že chlapci bavia tretiu ligu. Sú zohratí a my musíme oceniť kvalitu súpera, kde sme, myslím si, nemali šancu,“ konštatoval Patrik.
Najlepší strelec dvanástich gólov: Je to o celom tíme
Najlepším hráčom sa počas Ligy zamestnancov v Raslaviciach stal Erik Vasiľko z tímu Rakystav. Ten si vystrieľal celkovo 12 gólov.
Pokorne však zdôraznil, že „to je len a len vďaka tímu, že sa to takto podarilo. Celý tím má na tom zásluhu.“
V Raslaviciach hrá od svojich šiestich, prešiel si všetkými kategóriami. „A stále ma to baví, je to taký môj vypínač.“
Odmalička ho inšpiroval Messi. A v jeho šľapajach nepochybne kráča.
„Raz sa mi podarilo nastrieľať okolo 21 gólov. Podstatným faktorom je mať dobré mužstvo. Sám nemôže hráč hrať, a keď nevystrelí, nedá gól. To je celé pravidlo – strieľať a strieľať, a ono padne.“
I Erik on je súčasťou futbalového tímu aj firmy Rakystav. Funguje podľa neho aj pravidlo, že ak je jeden tím vo firme, je jeden tím aj potom na ihrisku?
„Áno, určite to funguje,“ potvrdil s úsmevom.
Druhá Minebea: Chceli sme vyhrať, ale súper bol lepší
Striebornú priečku obsadila firma Minebea. Aj keď im víťazstvo ušlo o chlp, nezúfali.
„Myslím, že sme hrali veľmi dobre na to, že sme sa nestretávali. Môžeme byť na seba hrdí za to, čo sme dokázali,“ konštatoval Ján Vandák, manažér vo firme Minebea.
Zahrať si chodievajú, ale nie v takom zložení, ako prišli tentoraz.
„Škoda, že sme druhí, chceli sme vyhrať, lebo sme vedeli, že sme dobré mužstvo, ale súper bol lepší,“ priznal s blahoželaním Ján.
Budú aj oslavy? „Mám pre chlapcov malé prekvapenie – ideme si ešte sadnúť,“ prezradil.
Víťazstvo ostalo doma
Po poctivo vybojovaných zápasoch ostalo nakoniec víťazstvo doma. Prví skončili muži z firmy Rakystav.
„Sú to veľmi príjemné dojmy, aj čo sa týka počasia, aj ľudí, aj organizácie. Niektoré zápasy sú veľmi dobre vybičované, ale to je tým, že každý chce vyhrať,“ hodnotil ešte počas priebehu turnaja za tím Boris Guman. O kvalitách družstva hovoril s pokorou.
„Neveríme, že vyhráme, ale chcelo by sme vyhrať. Rešpektujeme však každého súpera, lebo ono to možno tak nevyzerá, ale je to na tom ihrisku ťažké. Treba preto veľa síl a energie, isto každý má svoju kvalitu,“ konštatoval.
Je pravdou, že tento firemný manšaft je poskladaný zo samých futbalistov?
„Každý z nás je zamestnanec a zároveň futbalista. Raslavice majú blízko k športu, kto tu príde alebo dostane info ohľadom toho, že niekoho hľadajú v práci, tak sa mu ponúkne,“ prezradil.
On sám vraj prišiel „dožiť“ do Raslavíc. „Ja som hral za Raslavice 10 rokov a prišiel som to sem ukončiť. No nechcelo sa, a tak som sa pridal a prešli sme z piatej do štvrtej a potom do tretej ligy a zatiaľ je to dobré vedenie,“ vysvetľoval Boris.
Jeho si futbal našiel v treťom ročníku na základnej a odvtedy ho už nepustil. „Profesionálne hrám od 18 a bude mať 40-ku,“ počítal. Úrazy ho, našťastie, obchádzali, šlo len to také malé, v rámci futbalového života, ktorými si ale prechádzajú aj iní zamestnanci a kolegovci.
Víťaz: Je to o kvalite. Vždy a všade
Nakoniec si domáci Rakystav doma nechal víťazstvo. „Je dobrý pocit vyhrať a veľmi si to vážime. Chceli sme a robili sme všetko pre to, aby sa to podarilo,“ skonštatoval Boris Guman po prevzatí pohára. Aj tu sa ukázalo, že to, na čom stojí ich firemná politika, sa oplatí aj na futbalovom trávniku. Heslo firmy aj ich výkonov je zrejmé.
„Staviame na kvalite. Všetko je postavené na kvalite, nedá sa to oklamať. Dobré základy stoja na dobrej kvalite, aj čo sa týka futbalu, aj vo firme. Tam máme dobrého šéfa. Majiteľ má ľudský prístup a to veľa spraví. Aj keď sa niečo nepodarí, tak sa podarí, vždy motivuje, odpustí. Lebo stále je to celé len o tej kvalite,“ dodal za víťazný tím Boris Guman.